Minulý týždeň, 28. októbra 2014, otriasla svetom kozmonautiky havária rakety Antares-130, ktorá niesla súkromnú kozmickú loď Cygnus. Loď bola nepilotovaná a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o vážnu udalosť s veľkými škodami a najhoršiu haváriu, aká kedy nastala na základni Wallops.
Raketa Antares havarovala krátko po svojom štarte, ktorý prebehol z rampy 0A na základni Wallops Flight Facility na východnom pobreží USA. Jej cieľom bola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Raketu Antares postavila súkromná spoločnosť Orbital Sciences Corporation (OSC). Štart bol naplánovaný na skorší termín, pôvodne 17. október, došlo však k niekoľkým jeho odkladom. V prvom termíne štart neprebehol kvôli hurikánu. V druhom, ktorý nastal o desať dní neskôr, sa odpočítavanie zase prerušilo kvôli civilnej lodi, ktorá sa objavila na mieste, nad ktorým mala raketa prelietať. Štart sa musel odložiť, pretože ak by raketa nefungovala správne, ohrozila by tým aj posádku lode. A nakoľko štartovacie okná k ISS sú krátke, bolo nutné preložiť štart na nasledujúci deň. 28. októbra už odpočítavanie neprerušila nijaká neočakávaná udalosť a tak v čase 18:22 h EST (23:22 h SEČ) raketa Antares presne podľa plánu zažihla svoje dva motory prvého stupňa. Len 13 sekúnd po štarte však spodná časť rakety explodovala. Jej zvyšok začal padať kolmo k zemi, kde narazil o 9 sekúnd neskôr. Tesne pred dopadom bezpečnostný technik nariadil autodeštrukciu rakety. 245 ton tekutého kyslíka a raketového paliva RP-1 sa premenilo na obrovskú ohnivú guľu. Po jej vyhasnutí na mieste nehody ešte dlho horelo pevné palivo druhého stupňa.
Osudový zvrat misie Antares Orb-3 – explózia časti prvého stupňa. Kredit: NASA/Joel Kowsky
Posádka ISS bola o havárii informovaná o desať minút neskôr. Kozmická loď Cygnus mala kozmonautom doniesť 617 kg jedla, 727 kg vedeckých experimentov, 637 kg náhradných dielov, 66 kg potrieb pre výstupy do otvoreného vesmíru, 37 kg počítačov, ich komponentov a fotoaparátov s príslušenstvom. Posádke ISS však nebezpečenstvo z nedostatku potravín či vybavenia nehrozí. Má veľké rezervy, takže ju zlyhanie misie jednej kozmickej lode neohrozí. Haváriou bol navyše zničený aj vylepšený druhý stupeň rakety Antares, ktorý mal byť pri tomto lete prvýkrát odskúšaný. Vylepšenia mali zvýšiť nosnosť tohto stupňa o 450 kg. Ťažko poškodená zostala aj štartovacia rampa, v súčasnosti jediná rampa na svete, z ktorej môžu rakety tohto typu štartovať.
Letecký pohľad na zdevastovanú rampu. Kredit: NASA/Terry Zaperach
Oblasť nehody bola uzavretá. Na druhý deň, keď už nehrozilo nebezpečenstvo, začalo zhromažďovanie trosiek a vyšetrovanie príčin nehody. Za najpravdepodobnejšieho vinníka nehody sa považuje jeden z hlavných motorov AJ-26. Ide o zmodernizovanejšiu verziu sovietskych motorov určených pôvodne pre superraketu N-1. Po zrušení projektu ich odkúpila firma Aerojet Rocketdyne. Konečný záver však podá až vyšetrovanie, ktoré bude prebiehať prinajmenšom niekoľko týždňov. Havária má výrazný vplyv aj na ďalšie zásobovacie misie K ISS. Termíny ich štartu sa budú meniť a náklad upravovať, aby postupne vykompenzoval skraty. Napríklad kozmická loď Dragon štartujúca podľa plánu 9. decembra ponesie namiesto pôvodne plánovanej kyslíkovej nádrže pre atmosféru ISS nádrž s dusíkom, takú, aká bola zničená na lodi Cygnus.
(zdroj:www.kosmonautix.cz)
Explózia rakety Antares na zábere NASA TV. Kredit: NASA
